Predstavujeme Vám

      Aj keď už pádlo  dávno zavesil na klinec, rád sa vracia do kajakárne, na miesta, kde prežil svoje najkrajšie roky, svoj športový a ľudský rast. Na prvý pohľad Vás na ňom zaujme vyšportovaná postava, pokoj a skromnosť a mladícky vzhľad. Len ten, kto ho pozná vie, že je človekom, ktorý začal zlatú éru rýchlostnej kanoistiky v Komárne.

      Majster sveta, medailista zo svetových šampionátov a účastník troch olympijských hier – Attila Szabó.

     V tomto olympijskom roku si priblížme jeho vystúpenie na Olympijských hrách v Soule v roku 1988, v Barcelone v roku 1992 a napokon v Atlante v roku 1996.

       I.-  XXIV. Olympiáda Soul 1988:

      Attila Szabó bol najúspešnejším kajakárom v Československu a v Soule súťažil v K1 na  500 a 1 000 metrovej trati. Ako jediný sa zo všetkých kajakárov a kanoistov prebojoval do finále na oboch tratiach, čo bolo niečo výnimočné.  

        Po úspešnom vystúpení na svetovom šampionáte v Duisburgu v roku 1987  mnohí videli  vtedy iba 21 ročného Attilu na medailovej pozícii.

     Vo finále na 500 metrovej trati obsadil napokon  6.miesto. Ako sám povedal, medailu nikto nemá vo vrecku. Je treba sa prebojovať do finále a vo finále sa o miesto medzi najlepšími tromi uchádzajú všetci deviati. Na oboch tratiach sú jeden-dvaja favoriti, ale boj o medaily býva veľmi tuhý. Zo skúseností z medzinárodných regát a z majstrovstiev sveta vedel, že v silnej konkurencii rozhodujú maličkosti. 

      Vo finále sa zdalo, že urobil chybu na štarte, že vyštartoval o čosi neskôr. Prvý štart sa musel opakovať a ako sám povedal, tu bol ešte pokojný. Pri druhom, opakovanom štarte Attila  jasne počul vedľa seba zvuk vody. Bol presvedčený, že vedľa neho štartujúci pretekár, majster sveta Mac Donald z Nového Zélandu, vyštartoval skôr. Rozhodcovia však pretekárov nevrátili. Attila zostal nervózny, začal vzadu a nevedel, čo má robiť. Druhú polovicu trate zajazdil vo štvrtom čase a za medailou zaostal 0.92 sekundy.     

    Na 1 000 metrovej trati Attila bojoval v nádherných pretekoch a obsadil 7.miesto, len 2,25 sekundy za víťazom a od bronzovej medaily ho delilo pol lode.

       Atttila nebol úplne spokojný, ale zostal mu pocit, že urobil všetko, čo sa dalo.